30.11. Ondrej
Na Ondreja sa lialo olovo a varili sa papierové halušky. Mládež, chlapci aj dievčatá, sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento si zvyčajne sadlo najzvedavejšie dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do mištičky s vodou. Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: "Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, dajže ti mne dneska znati, koho budem muža mati." Olovo vytvorilo na vode určitý tvar a podľa jeho tvaru si dievky veštili budúcnosť. Ak olovo vytvorilo tvar prsteňa, znamenalo to, že sa dievka skoro vydá.
• Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
• Keď ondrejský sneh pustí, to všetky pustia.
• Ak na Ondreja lietajú včely, bude neúrodný rok.
• Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
• Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa... (krátke video)
4.12. Barbora
" Svätá Barbora, ťahá sane do dvora ", " Po svätej Baruši, dávaj pozor na nos aj uši". Z počasia v tento deň ľudia zvykli predpovedať počasie na nasledujúce dni , lebo vraj aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc. Keď ovocinári videli srieň na stromoch, tešili sa na dobrú úrodu. Na bohatú úrodu sena sa tešili aj hospodári, ak ráno bola srieň na lúkach. Svätá Barbora je patrónkou baníkov. Za svoju ju považujú aj hrobári, zvonári, stavebníci, hutníci a delostrelci.
Dodnes zachovaný zvyk je rezanie čerešňových konárikov, ktoré vo váze zakvitli na Štedrý večer. Dievčatá ich nosili na polnočnú za pásom. Ak jej ju zobral mládenec a dal si ju za klobúk, týmto jej vyznal lásku. Dievčatá si zvykli odrezať aj viac halúzok. Na každú priviazali meno chlapca a ktorá halúzka najskôr zakvitla, meno chlapca znamenalo jej vyvoleného.
Svätá Babora ťahá sane do dvora (krátke video)
13.12. Lucia - vymetanie kútov (video)
Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“
Tento deň naši predkovia považovali za najväčší stridží deň. Povráva sa, že vtedy mohli ľudia vidieť lietať na metlách strigy. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol 13. december považovaný za najkratší deň v roku. Na Luciu sa dievky poobliekali do bielych plachiet a s pomúčenými tvárami chodili po dedine. Búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny, štetkou ich obielili a tým symbolicky vyhnali zlo z domov. Tieto zvyky však v súčasnosti pretrvali len na niektorých dedinách. Niekde v noci pred 13. decembrom chlapci kradnú z domov brány a kontajnery, ktoré potom skrývajú.
Na Luciu treba jesť pre zdravie cesnak a cibuľu a dom sa pokropí svätenou vodou na ochranu pred zlými silami. Tento deň sa nesmie do domu pustiť cudzia žena, a tiež by sa nemalo nič darovať či požičiavať, nesmelo sa šiť, ani priasť. Na Luciu, podobne ako na Barboru, si dievčatá dávali do vázy čerešňové alebo jabloňové vetvičky, a pokiaľ do Štedrého dňa vykvitli, zaručene ich stretla láska.
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc.
Vianoce.
Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Vianoce sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami. Deti z Materskej školy na Ul. Hurbanova v Bytči Vám priblížia ľudové tradície „ Od Ondreja do Troch kráľov“. Ľudové tradície v našej materskej škole sú súčasťou projektu Erasmus + pod názvom „ Oživme spolu ľudové zvyky a tradície“, ktoré porovnávame v troch krajinách – Poľsko, Česko, Slovensko.
Zdobenie stromčeka (video)
Pečenie medovníčkov (video)
24.12. Štedrovečerná večera (video)
Večera mala charakter obradu s presne stanoveným priebehom. Začínala sa spoločným modlením, pokračovala jedením oblátok s medom a opekancov (krajovo nazývaných aj bombaľky, pupáčky, púčky, lokše) a končila sa konzumáciou špeciálnych jedál. Ryba sa na štedrovečernú večeru jedla nielen ako pôstny pokrm, ale aj pre šupiny pripomínajúce mince. V nijakom prípade sa nesmelo jesť mäso z hydiny (spod peria), pretože by sa majetok rozletel. Častým pokrmom boli aj strukoviny, najmä hrach a šošovica, sušené ovocie a chren. K tradičným štedrovečerným jedlám neodmysliteľne patrí polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde aj zo sušených húb alebo z ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka nazývaná kyseľ.
Rozkrojené jablko
Po večeri sa ešte zvyklo rozkrojiť jablko. Podľa tvaru jadrovníka sa dal predpovedať osud rodiny. Ak mal jadrovník jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, alebo dokonca smrť. Škaredý jadrovník, červík, znamenali chorobu alebo nešťastie. Tiež sa použilo 12 jadierok z jablka, ktoré symbolizovali 12 mesiacov. Vložili ich do misky s vodou a koľko ich vyplávalo, toľko malo byť suchých mesiacov. Jablko sa napokon rozdelilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden ako symbol toho, aby neblúdil a zostal pri rodine.
Na Vianoce a zvlášť Štedrý deň ľudia verili mnohým poverám. Napríklad že v tento deň bolo treba vstávať skoro ráno, aby sa všetko stihlo na večer dokončiť.
Na Vianoce nesmela do domu vstúpiť cudzia žena, ani sa nesmelo nič požičiavať, pretože by to prinieslo nešťastie.
Ak niekto pred večerou kýchol, znamenalo to preňho dlhý život. V takmer každej rodine máme dnes už vlastné tradície a rituály, ktoré kombinujeme podľa toho, odkiaľ sme a ako sme to zvykli mať doma, prípadne sa inšpirujeme aj niečím, čo sa nám proste zapáči.
Koledy a vinše detí 1(video)
Koledujeme a vinšujeme 2 (video)
6.1. Traja králi
Sviatku Troch kráľov sa taktiež hovorilo deň Zjavenia pána a týmto dňom taktiež končí pre väčšinu z nás vianočné obdobie. Tento deň sa niesol hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.
Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť... Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol si pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.
Ďalší zvyk využívali najmä dievčatá - hneď ráno, ešte pred východom slnka, sa umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.
